Ono strih je strih a farba je farba, o tom sa s nikým hádať nebudem, to pozor, dokonca mi napadá, že by bolo dósť zaujímavé obliecť celý vystresovaný svet (firmu, rodinu, prípadne inú testovaciu skupinu) do príjemne upokojujúceho odtieňa zelenej a sledovať, či by nás to hodilo do aspoň trochu vačšieho klídku, predsa ma však niekedy ovládne povačšinou latentná, no o to utkvelejšia potreba prezentovať na tričku môj svetonázor pred ľuďmi, ktorí oň ani prinajmenšom nestoja, čo ma však nijako neodradí, pretože, koniec koncov, kvôli čomu inému som na svete, než aby som ostatným vnucoval svoje názory a pretláčal vlastné nápady, že? :))
Nuž ale dobre, buďme úprimní, vlastné nápady na tričkách asi nenájdem, leda žeby som ich Fight Club-style schizoidne vyrábal a distribuoval ako námesačný, o čom si ale ako správny Doubting Tomas, ktorý toto výsostné právo, povinnosť a privilégium vyfasoval 3 in 1 spolu s menom, dovolím pochybovať.
Poďme však spať k tričkám: nech už je autorom u nás bežne distribuovaných kreácií ktokoľvek, jedno je jasné: ak by mi bol aspoň trochu podobný, písal by som tu teraz nejaký úplne iný článok, veľmi pravdepodobne plný unavujúcich detailov z môjho intímneho života a nie tieto nepodstatné pindy zhýčkaného konzumenta, ktorý nemá zjavne nič lepšie na práci než sa zapodievať vysoko spirituálnymi problémami odevného dizajnu.
Inak povedané, dôvod, prečo práve nečítate vetu: ' A potom som ju priviazal za ruky i nohy k posteli a ústa jej.prelepil striebornou lepiacou páskou' totiž spočíva práve v neuveriteľne fádnej ponuke našich fajnových butikov (batikov, heh), snažiacich sa ma presvedčiť, že mne podobní ľudia v návrhárskom biznise neexistujú, a ak aj áno, určite nie u výrobcov s ktorými Slovensko en bloc uzavrelo exkluzívnu zmluvu o dodávaní tričiek s náhodne vygenerovanou chujovinou,vedľa ktorej i program Smeru pôsobí takmer zmysluplne. Občas.
Snáď by sa patrilo konečne uviesť i nejaký príklad, nech je jasné, o čo tu vlastne týmto rozmáchlym štýlom točím, takže, here we go, zopár príkladov odpozorovaných v mojom okolí:
Veľmi populárne sú napríklad neexistujúce alebo aspoň dobre utajené firmy anglosaskej proveniencie, napr. "Johnsons Electric" - no jak rozmýšľam, tak rozmýšľam, žiadneho Johnsona nepoznám, neobdivujem, nepracujem u neho a ani sa nechystám. Teda vlastne nie, poznám Bena Johnsona a Holly Johnsona, ale mám ich oboch dosť v .... K elektrine mám síce vo všeobecnosti vzťah kladný, ale až tak, aby som jej robil reklamu, to nie. All in all, o mojom postoji k životu toto tričko vypovedá asi ako ľubovoľný nahnitý kus manga. Teda hovno (dedicated to Rieper :-))
Alebo také "Long beach sport energie fun", prípadne "California Summer Holiday Camp", tie sú úplne najlepšie, toľko koncentrovaného pozitivizmu a dynamiky, jednému je z toho zle. Človeka to až prinúti rozmýšľať nad tým, že čo také fajné sa asi mohlo prihodiť v rečenom kempe, obzvlášť keď v mysli autora bohvieprečo pripomína "hudební tábor" ;)
Anyway, výber je fakt široký, nájdeme všelikeré kusy: síce príznačne plytké, ale aspoň zeitgeist úprimné "love pretty things", nezmysly skrz naskrz - "pullet deluxe 1961 approved" (to akože v roku 1961 schválili nejaké deluxe kurča, ČDP?!? ), fascinujúci príklad reklamného joint venture: "madison bowling association" + "Mario's Italian restaurant" na tom istom tričku - no už ho vidím, hrdého nositeľa ako roluje samé deviny a u Mária každý utorok po tréningu baští svoj obľúbený sendvič.
Yeah, right. My ass.
Potom tu máme i zaujímavosti typu "stadium queens ever 5 days stars playing", čo by som si, celkom úprimne, rád pozrel, keďže vo mne názov 'stadium queens' bohvie prečo evokuje partičku rozšafných ženštín v nejakom dramatickom vohoze, prípadne "after hours in the club" - a čo tam? Priniesť si prezuvky alebo pytel koksu?
No a ešte ma z času na čas nejaké babenky presviedčajú že "I'm HOT, you're NOT", čo je však aspoň milo podprahovo zákerné, obzvlášť v prípade chlapíkov so zajačím pyskom, presne takým, aký mal dnes týpek v autobuse. Keď na Nivách vystúpil, otočil som pohľad na zastávku, kde som zbadal dievča v ružovo-fialovom tričku. Na tričku bolo napísané, pre istotu zopakujem, na tričku bolo napísané, prisahám, nech tu umrem, zem prebíja, "Batik * Batik".
O sekundu sa autobus pohol a haluz, ako prišla, tak aj odišla. Teda, odišiel som vlastne ja a haluz ostala kde bola, aspoň do chvíle, kým jej neprišiel spoj a neodviezol ju do spomienok, to však teraz nie je podstatné. Podstatné je, že zatiaľ čo ja si špekulujem nad nápismi, zdá sa, že tričko s pre mňa absolútne najvhodnejším už dostať aj u nás. A okrem toho som ženský idol, veď ma nosia na hrudi. No to ma poser.
Veď si to len predstavte: Rieper * Rieper, Myšľanov * Myšľanov, Balucha * Balucha, Šubert * Šubert, Bosnič * Bosnič, Karasová * Karasová, Kiszling * Kiszling, Štefanátny * Štefanátny, Boor * Boor, mamoo * mamoo, atakďalej * atakďalej
Na tričku.
Mojom, vašom, cudzom
Že čo?
:)) * :))