reklama

Staccatella

Dnes budem písať staccato. Akože krátke vety. Páliť dávky ako samopal, štekať ako pes. Lebo viete ako to chodí: To dáte občas len o trochu dlhšiu vetičku, niečo ako túto, a ups, už ho strácate, slabšie pripraveného čitateľa. A to si ja nemôžem dôvoliť - čitateľov totiž potrebujem. Povedal by som, že všetkých. Mám totiž nemalú ambíciu: Stať sa prvým univerzálne pochopeným človekom. Preto verím v stručnosť. Jasnosť. V krátkosť vyjadrených myšlienok a v uchopiteľnosť idey. A ešte v toto:Úsečným vetám patria masy. Budúcnosť. Všetko.No veď si len vezmite: "Tu stoj!", "Drž hubu!", prípadne "Zaplať!" Tie sú predsa jasné každému. Primárne. Veď napokon, aj vám, či nie? No povedzte. Alebo radšej nehovorte nič. Aj tak vás tu nepočujem. Radšej čítajte.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Časť druhá, ktorá pokračuje tam, kde skončila časť prvá

Osobne mi je z dlhočizných viet bľuvno. Rovnako, ak nie bľuvnejšie mi je i zo samotného tohto slova, čo je tak nevýslovne ohyzdné, že by si každý, kto ho používa, mal v snahe prinavrátiť svetu ním rozvrátenú rovnováhu, adoptovať minimálne jednu africkú sirotu a dvoch psíkov z útulku. Zúbožených, samozrejme.

Eh, to bolo nejaké pridlhé, tuším. Väčšina čitateľov na odpis. Už zasa som to posral.
No nič, ideme ďalej, hemingway-style. Sekať. Dobrotu. Ako trávu. Ako sa-lá-mu. Ako čokoľvek. Veď to napokon robím pre vás. Nechcem vás veľmi zaťažovať. Ja viem, že ste mali ťažký deň. Alebo práve máte. Úplne vás chápem. Verte mi. Ja to mám tiež.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

*** priestor pre zamyslenie sa autora a jeho konfrontáciu s vlastným svedomím *** 

(polohlasom)
Kým sa autor rozmyslí, môžete sa zatiaľ obzrieť vôkol, ale poprosil by som, nič nechytať ani nepresúvať, Tomáš nie je veľmi organizovaný typ a ak mu to tu rozhádžete, už nikdy nenájde myšlienky tam, kde si ich uložil..... počkajte, práve dostávam správu, že si to už konečne vyjasnil, preto poďme radšej rýchlo naspäť, nech nám neunikne ani slovíčko!
(koniec polohlasu)

Tak nakoniec nie. Ukázalo sa, že ojebávam. Nerobím to pre vás. Ja byť vami, neverím mi ani slovo. Ani Ň. Nie som ani naslovovzatý ani Ň-uveriteľný. Možno tak neuveriteľný. Pako, milenec, génius, chudák, you name it. A klamár. Pravda totiž je, že jediné o čo mi ide, je vaše uznanie. Veľa uznania. Veľkého.Už som si aj objednal hangár, kde ho uložím. Po zvyšok života si ho potom budem napúštať do vane a máchať sa vo vetách typu: "Bože, Tomáš, ty si tak neskonale úžasný!" (s Bože ako oslovením, pochopiteľne), "Koľký intelekt!", "Jeden by neveril!" a "Ako to len robíš?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno sa pýtate, za čo vlastne chcem to uznanie. Nuž, za nič, milí priatelia. Ja nemám čas nič poriadne robiť. Vonku je život, čo treba žiť! Zabávať sa treba! A nie na vetách tu hrdlačiť ako taký nevoľník.Keď už, tak krátko, ako som hovoril. A netreba ani veľmi o niečom. Veď si len vezmite tento článok. Pekne sa mi to tu zapĺňa a obsah zatiaľ veškerý žádný. Dobrá správa je, že dnes na obsahu aj tak nikomu nezáleží. Forma valcuje. Aj tuto minule som videl deti na pieskovisku ruvať sa o formičku. Ako levy. Piesok nikoho nezaujímal. Prečo asi?

No prečo asi, prečo asi, vravia si chytrolíni medzi vami, no lebo veď je tam piesku do bludu, tak preto asi, čo si sprostý ? A na to vám ja poviem len jediné: Asi som. No a? Nemám aj ja právo na uznanie?
 
Ale ako som hovoril: nakrátko. Ako vojaka. V pozore. V Bospore. Turek. Stráži tam prieplav. Pred mesiacom sa oženil. Veľká láska. Fatima. Jeho žena. Je úžasná. Miluje ju a bude milovať naveky. A keď sa im niekto nebodaj bude chcieť pripliesť do života, Arkan ho vlastnoručne zahrdúsi a povláči po dvore, kým mu nezderie tvár. Veď taký hnusák, čo sa neštíti manželstvo rozvracať aj tak nemá tvár. Ešte to tak aby sa im kdejaký geňko staral do ich vecí. Plán šťastia mu narúšať. Ue-he-héj, tak to nie! Arkan to má dobre premyslené (lebo Arkan sa náš hrdina volá, ako ste si mohli všimnúť už skôr) Fatimu bude držať nakrátko. Ženy všeobecne neradno púšťať z reťaze. Jak sa raz rozkokošia, ťažko ich zastaviť. To je potom samé: musíme kúpiť toto, musíme urobiť tamto. Dobre on to pozná. Mamu mal takú. A on aby sa zdrel. No iste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto nakrátko.
Veľmi krátko.
Ešte kratšie.
Najkratšie.
Ešte viac.
Ešte.
Ešt

E
.

Tomáš Batik

Tomáš Batik

Bloger 
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  1x

verí v smiech...... ČO NA SRDCI, TO TU ........ Zoznam autorových rubrík:  MudrovačkyPísačky a slovné hračkyTakmer zbytočné postrehyTajné tipyPre zmenu vážneRozhovoryNezmysly všade vôkolFotografieSúkromnéMozaika

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu