Vrátim sa ešte na chvíľu k spomínanej teórii. Občas som rozmýšľal, že by nebolo od veci skombinovať ju s ďaľšou, tvrdiacou, že každá sekunda smiechu predlžuje náš život tiež o niekoľko sekúnd. O mnoho rokov, keď budem starý, si potom nájdem nejaký mrakodrap, na schodisku ktorého budem krok za krokom unikať smrti a smiať sa na tom, ako som s ňou vybabral. Keď potom vyleziem hore, budem mať nachodené a nasmiate dosť na to, aby som sa rýchlovýťahom zviezol nadol a začal odznova. Takto budem môcť žiť večne. A ak to náhodou nestihnem, aspoň zomriem s úsmevom na perách J.
Pamätám si moment, ako som raz kráčal popri železnici hneď vedľa „odparkovanej“ lokomotívy a náhle som ostal v údive a takmer až pokore pred jej veľkosťou, zložitosťou a silou. Keby bol svet plný ľudí ako ja, veľmi pravdepodobne by sa náklady dodnes prenášali dobytkom. Hádam tak ešte koleso by som zvládol. A preto, hoci nie som nejaký špeciálny technický antitalent, som vďačný ľuďom, ktorí dokázali vymyslieť a zdokonaliť stroj, čo utiahne 40 vagónov naložených uhlím, som vďačný za tísícky kilometrov koľajníc, ktoré pokládli mne neznáme tisícky ľudí. Som vďačný za koncept motora, čo poháňa všetky dopravné prostriedky, za elektrinu, o ktorej viem tak málo a ktorá je pritom hybnou silou väčšiny toho, čo pokladám za úplne bežne a nesmierne potrebné. Som vďačný za lieky, bez ktorých by sme dodnes zbytočne umierali, za možnosť uchovávať zvuk i obraz, ktoré v podobe hudby, filmov a dokumentov robia môj život plnším a bohatším, za obyčajný papier, bez ktorého by nebolo kníh i novín a ja by som bol iba nevzdelaným ignorantom. Som vďačný všetkým vedcom sveta, ktorí, hoci mnohokrát neuznaní, posúvajú náš svet vpred. Som vďačný za vývoj ako taký i za deľbu práce, pretože mi umožňuje robiť to, čo mám rád s vedomím, že o to ostatné sa zatiaľ starajú iní. A mne potom len stačí prísť, zaplatiť a ušetriť si tak kopu času, ktorý je dnes tou najcennejšou komoditou.
Zoznam by mohol byť takmer nekonečný, z výkladu si však vyberám ešte internet. Aj zaň som vďačný. Nebyť internetu, tieto slová by si k vám len veľmi ťažko hľadali cestu. Nevraviac o tom, že mnoho dôležitejších, úžasných možností, ktoré boli ešte donedávna len v sférach sci-fi, by nám teraz zázračne neuľahčovali život. Veď to poznáte. Hlavne však - a teraz si dovolím byť výnimočne sebecký - nikdy by som bez internetu nespoznal moju skvelú ženu. Nebyť ich - vedcov a technikov.
Nech žijú!
Sláva im!