Ubolená slovenská duša musela včera plesať. V textoch drvivej väčšiny piesní finále Eurovízie zaznelo totiž toľko biedy, sebaľútosti a smútku, až by som sa nedivil, keby po ňom dočasne dramaticky stúpol počet neborákov, čo sa rozhodli skoncovať so životom. Národný šport slovenskej pop music - vyplakávať sa nad nepriazňou osudu - slávil včera fenomenálne úspechy. pokračovanie článku
Titulka z Bleskoviek pred piatimi minútami: "Križko získal bronz v európskom rekorde!". Podotýkam, že na Majstrovstvách Európy. To by ma potom zaujímalo, v akom rekorde doplával víťaz. Supereurópskom?
Ľudia povravia všeličo a kopa sú to sprostosti. Napríklad aj o Pohode. Že nie je len o hudbe, že je o nálade a o pocite a láske a bohviečom ešte, ale tí všetci vám klamú, poviem vám, minimálne ak sú chlapi. Pohoda je totiž predovšetkým o polonahých babách. Ako povedal nemenovaný priateľ: Človeče, tie ženské, to je hrôza ako chodia vyzlečené. Ešte toť pred chvíľou som kľačal na kolenách s kyticou a prsteňom v ruke a teraz vidím tú holku v zelenom tielku, tam tú vľavo a všetko ide zas do hája." pokračovanie článku
V poslednej dobe ma úprimne fascinujú dve reklamy. Tou prvou je sľub O2 (ktorí sú mi inak celkom sympatickí pokojnou atmosférou a vizuálom ich spotov), že SMS budete mať u nich navždy za 1 korunu. Na prvý pohľad dobrý biznis, povie si našinec a už už vykročí smerom k najbližšej predajni modrého operátora, lenže... pokračovanie článku
Oukej, viem že sú už skoro Vianoce a že sezóna jesenných fotiek už skončila, ale robil som cez víkend poriadky v adresároch a nazbieralo sa mi ešte zopár pekných farebných, takže druhá várka jesene (tá prvá bola tu) nasleduje. A vôbec, zima začína oficiálne až o 6 dní, takže neviem načo sa tu vlastne obhajujem keď som v tom úplne legálne :) pokračovanie článku
Pod lampou, ako vieme, býva najväčšia....ale čoby, najlepšie miesto odfotiť lampu! :) pokračovanie článku
Som si takto hlboko v noci povedal, dám nejakú vysokoaktuálnu fotku čo som urobil dnes, vlastne už včera, nech nie stále len šuflíkovky. No a tu teda je. Jedna jediná. Osamelá. Sama. Osama. Ups! Bin Ladin. Sakra! Teroristi! Panebože! Pomóóóóc.... pokračovanie článku
Inšpirovaný článkom Karola Sudora o jeho peripetiách s mačacím prírastkom v domácnosti som sa rozhodol potešiť priateľov týchto šelmičiek zopár obrázkami ktoré som urobil v lete a na jeseň. Na všetky je možné kliknúť pre zväčšenie. Dnes bez slov, ak má niekto zájem, o mačkách som písal tu i tu, nech sa páči. pokračovanie článku
alebo Ako sa na mne (takmer) párili vážky pokračovanie článku
Otázka: Ako lepšie si môže jeden uctiť spomienku na zosnulú fototechniku než zverejnením jej posledných výtvorov, najlepšie v pestrofarebnej koláži?? pokračovanie článku
Sekcii Kultúra dnešného tlačeného SME (webová verzia tu) dominuje fotka Dana Bártu z piatkového vystúpenia na bratislavských Nu Jazz Dayz, čo mi pripomenulo, že som sa s vami chcel podeliť o pár videí, ktoré som v tentokrát mimoriadne prítulnej Inchebe natočil (keď už som sa donútil na pár minút prestať vlniť, nech to aspoň malo nejaký zmysel :) - ako spomienku pre tých, čo tam boli a malú ukážku pre tých, čo nie. Možno si nabudúce tak skvelý zážitok už nenechajú ujsť. pokračovanie článku
O Bratislavskom fotomaratóne tu už tuším napísali všetci, čo tam boli, väčšina dokonca zverejnila aj fotky, ktoré urobili. A tak, hoci som chcel so zverejnením tých mojich počkať až po vyhlásení výsledkov, klasicky sa neviem dočkať (a čkám a čkám, už som sa aj vody napil, aj dych zadržal a ono to čkanie nie a nie prečkať. Či prestať? :)
Takže tie fotky. Tu sú. pokračovanie článku
Už samotný fakt, že premiér rokoval s DSS tajne, závaňa. Zato údajný návrh, aby sa dočasne znížili príspevky do druhého piliera, už vyslovene smrdí. pokračovanie článku
...venované hipisákom, otvoreným aj skrytým, bývalým aj budúcim, romantikom, záhradkárom, kvetinárom, kvetomilom a kvetológom (neviem ako sa presne volajú, sorry :) A ešte všetkým, ktorí majú radi farby. pokračovanie článku
Pomaly zakladám náboje do komory. Ťuk, ťuk.
Jeden za druhým, štíhle valčeky miznú v štíhlych otvoroch. Keď dopadne posledný, spokojne sa usmejem. Plný zásobník, to mám rád. Ďalšie náboje, ak by bolo treba, čakajú v brašni. Teraz už ostáva len položiť nedočkavý prst na spúšť a lov sa môže začať.
Budú sa ma strániť. Budú sa predo mnou ukrývať. Budú po mne škaredo zazerať.
A niektorí, niektorí sa ma budú báť. pokračovanie článku
Čítal som tu minule v diskusii, vraj fotky by vždy mali mať nejaký jednotiaci prvok ak ich chce človek vystavovať verejne. Hmm, zamyslel som sa, to znie rozumne, skoro by som povedal, že je to celkom isto tak. Preto vám teraz predstavujem fotky, ktorých jednotiacim prvkom je.... rámik. Áno, rámik. A ešte makro. A veľa farieb. A piestiky a tyčinky a nožičky a anténky. V podstate dlhé, tenké, biologické útvary. Keď sa to vezme, je tam tých jednotiacich prvkov až až. Tým pádom to bude asi fakt dobré. Ja byť vami, pozrel by som sa ;) pokračovanie článku
No jó, je to muka, prehrali sme. Tak ale, nebudeme z toho predsa robiť drámu, napríklad Rusi čakajú na titul už 14 rokov a žijú. Na začiatok odľahčovacej kúry preto navrhujem zopár výrokov odpočutých dnes počas zápasu v našej obývačke. V podstate humor ako obranný mechanizmus, takže brať s rezervou, prosím :) pokračovanie článku
Čírou náhodou sa mi dnes pritrafilo vyskytnúť sa v blízkosti štartu prvomájovej rally veteránov na Hviezdoslavovom námestí, tak som neváhal a cvakol pár záberov úžasného retro dizajnu, aký sa dnes vidí akurát tak v najluxusnejšie triede a častokrát už ani tam nie. Ešte teplé, posúvam ďalej. pokračovanie článku
Ako zodpovedný človek a občan považujem za svoju povinnosť varovať vás, milí čitatelia, pred nebezpečenstvom číhajúcim v týchto dňoch na všetkých milovníkov prechádzok v prírode: pred stromovými šelmami. Mnohí z vás sa teraz isto pousmiali, ale keď uvidíte obrázky, veď ono vás ten smiech prejde! pokračovanie článku
Všade kam pozriete, jar je v plnom kvete, čo v kvete, priam v ROZ-kvete síl - ideálny čas, aby nádejní fotografi opäť raz nadšene vybehli do prírody a v odlesku jej geniality si vydobyli kúsok uznania za svoje výtvory v kruhoch ľudí podobne postihnutých. Ako napríklad ja, tu a teraz. Nech sa páči. A ak sa nebodaj niečo páči viac, dá sa na to kliknúť a bude sa to páčiť úplne najviac, také to bude veľké :-) pokračovanie článku
Už od rána mám dnes dobrú náladu a to som sa ani nemusel nastaviť sa nejaké pozitívne myslenie. Svet, tentokrát stelesnený v osobe Mariána Kočnera, je totiž zábavný tak, ako by jeden ani nečakal.
Ako som sa totiž dozvedel z plagátu na okne autobusu, Marián Kočner je niečo ako slovenský Chuck Norris. Nielen že sa po zvolení za primátora poráta s korupciou na radnici (nepísal ako, ale dúfam že fyzicky) a zastaví vyčíňanie turistov, ktorí si z Bratislavy robia krčmu (dúfam, že taktiež osobne), on okrem toho dokáže i niečo, čo doposiaľ nedokázal nikto na svete - zorganizovať MHD tak, aby bola zadarmo. Veru. Také niečo sa nepodarilo ani za socíku, tak prečo nie teraz?
Know how potom môžeme vyvážať za ťažké peniaze. Iste by sa niečo podobné zišlo i Moskve, New Yorku a Londýnu.
Preto volím Kočnera - nielen že nám všetkým prinesie prosperitu, on je predovšetkým veľký vtipkár.
A zábavu, tú mám ja rád.
Ako správny nezmar sa pochopiteľne množím delením. Nech je ma čo najviac, povedal som si, lebo doposiaľ ma tu bolo až tragicky málo. Preto som sa rozhodol zabrať celý internet.
Pomaličky, stránku po stránke, ja mám čas.
A tak teda začínam - odteraz už aj tu som. Predpokladám, že neskôr potom
zaberiem ďalšiu stránku a ďalšiu a ďalšiu až napokon kompletný internet bude len jeden môj obrovitánsky blog a to bude jeho vrchol. Budú má volať Mr. Internet, Lord of the World Wide Web. A ako posledný kúpim Google a zjem ho. Google som mal vždy rád. Chutí ako kurča.
Tak som nakoniec podľahol aj ja. Ale snažil som sa, prisahám, celých 10 týždňov som odolával a v spánku sa prehadzoval v zápale vnútorného boja. Všetko márne.
Už aj ja patrím k nim, aj nado mnou ako človekom zvíťazil po zakúpení prvého čo len trochu nastavovateľného digitálu fotograf.
Aby bolo jasné, existuje len jeden typ fotografa-začiatočníka a to Najlepší fotograf na svete. Rád by som preto využil túto príležitosť, aby som všetkým ostatným, ktorí stále trápne veria v svoj neuveriteľný talent, vmietol do tváre krutú pravdu: Časy vášho panovania sa skončili. Už nie vy, ale ja, iba JA, som teraz najlepší. Bohužiaľ.
Povahám, ktoré nevedia zniesť prehru, odporúčam radšej neklikať ďalej. Tým, čo si trúfajú, naopak odporúčam nejakú tú minútku počkať, kým sa fotky načítajú. Predsa len, kvalita si žiada svoje :)) pokračovanie článku
Zistil som, že som celý nejaký na hlavu postavený, dôkazom budiž dnešné ráno a fascinujúca nepriama úmera medzi časom môjho vstávania a odchodom z domu. pokračovanie článku
Keď mi nechce písať pero, to nemám rád. V takých chvíľach by som ho najradšej zabil. Zlomil a rozštvrtil, vykuchal mu tú jeho trucovitú tuhu a pustil mu tou jeho zasranou aristokratickou žilou. Zlé, zlé pero, mne, pánovi tvorstva, sa bude vzpriečať! pokračovanie článku
Mám slabosť na ľudovú tvorivosť, obzvlášť na veľké myšlienky roztrúsené po stenách mostov a všakovakých múrov. Väčšina spadá do troch základných kategórií - obdiv k nejakému hudobnému prípadne športovému telesu, vyjadrenie hlbokých citov podľa rovnice X + Y = VL (APNPP) alebo staré známe "Ten a ten je to a to" A potom sú tu špeciality pre gurmánov. Jedna taká, síce už zatretá, zdobí stenu na Pražskej. Neznámy autor odkazuje: DZURINDA ŽERE MAĆKY. A ja jak rozmýšľam, tak rozmýšľam, nejako si to neviem predstaviť. Otázky sa mi len tak roja hlavou: Kde ich zháňa? Chová si ich? Alebo loví? Kupuje zo zahraničia? Ako si ich pripravuje? Prečo práve mačky? Kde k tomu prišiel? A čo ak je to pravda?
Červík pochybností vo mne proste vŕta odkedy som okom prvýkrát spočinul na menovanom nápise. Možno práve preto nevyhral voľby. To viete, ľudia sú na svoju domácu faunu akýsi citliví. Možno by preto nezaškodilo skúsiť kdesi nastriekať niečo ako "FICO BAŠTÍ PUDLOV" a snáď ešte stihneme zachrániť pár reforiem. Za pokus to stojí.
Nedávno som si v indukovanom stave povznesenia mysle, takom tom, keď myšlienky ďaleko predstihujú schopnosť prstov zaznamenať spletité pochody, zapísal nasledovný skratkovitý poznatok: "Verím vo veci, ale neverím v deje." pokračovanie článku
Dnešné správy na Markíze, reportáž o díleroch drog.
Skôr než sa reportér vydá na nákup marihuany zachytený skrytou kamerou, stihne divákom dramatickým hlasom oznámiť, že jeden z dílerov vykonáva svoju činnosť na rovnakej ulici ako sídli Justičák (doplnené názvom i záberom na budovu) Nákup prebehne bez problémov, tvár dílera sa dokonca mihne v zábere. Následne reportér vyhlási, že polícia na základe ich oznámenia aj tak nemôže konať, pretože dôkazový materiál získaný týmto spôsobom nemôže byť použitý na súde ako dôkaz. Nuž, proti zákonu tažko niečo namietať, predpokladajme však teraz niekoľko vecí:
1) je nepravdepodobné, že polícia u daného dílera zasiahla v čase medzi natočením reportáže a jej odvysielaním. Táto možnosť síce existuje, ale dovolím si o nej pochybovať.
2) natočený díler, prípadne jeho priatelia i ostatní petržalskí díleri o zozname ktorých bola v reportáži reč, majú veľmi pravdepodobne televízor. Je veľká šanca, že aspoň niektorý z nich reportáž videl.
A ja sa pýtam: Čo im teraz bráni uliať načas všetky drogy niekam do bezpečia? Bez dôkazu niet zločinu. Ak by aj boli sledovaní, čo sa dá predpokladať, nebudú teraz oveľa, oveľa obozretnejší? Nekomplikuje odvysielanie takejto reportáže vlastne len prácu polície? Alebo mi niečo podstatné uniká?
Sedím si doma, popíjam Mravčí likér a premýšľam o tom, ako by som sa mal zmeniť a čo všetko by som mal urobiť, aby som bol s mojim životom konečne spokojný.
Ako keby sa to dalo, že.
Pravda je však taká, že na podobné úvahy je príliš teplo a vás aj tak zo všetkého čo som doposiaľ napísal najviac zaujalo slovné spojenie Mravčí likér. A tak, keďže je to ľahšie ako odhaľovať dušu pred sebou samým a celým národom, rád vysvetlím. pokračovanie článku
1
Dievča v rohu si stiahlo zásteru a vyhlásilo:
''Už s vami nechcem mať nič spoločné, páni! "
Vo vzduchu ostala ešte dlho visieť ozvena jej slov. pokračovanie článku
Obnažené krásky skúmavo si omakávajúce vlastné pozadia. Zvodné krivky a priezračné kvapky lenivo stekajúce po hodvábnej pokožke. Masírujúce sa a zmyselne sa naťahujúce bronzove telá. Lepé devy očumujúce v šatni pevné zadky vyšportovaných kamarátok. Človek len čaká, kedy už konečne dorazí 'pěkně udělanej' inštalatér Horst opraviť pokazenú sprchu a šou sa začne. K tomu zamatové hlasy omamnejšie než spev antických sirén krížený s Naomi Watts v Mulholland Drive.
Čo dodať: Reklamám na telové krémy jednoducho niet na svete páru. pokračovanie článku
Dnešok som sa rozhodol zasvätiť boju proti zime. V snahe nenechať čo len centimeter štvorcový môjho tela napospas besniacemu mrazu sa mi podarilo docieliť, že počet vrstiev ľubovoľného oblečenia v ktorom som vyrazil do nečasu, dosiahol úctyhodné číslo 10. pokračovanie článku
verí v smiech
...... ČO NA SRDCI, TO TU ........
40099625 / aktuálne: 
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
